Vysadené čerešne už rozkvitli a vábia pohľad jej nežnými ružovými kvetmi. Lavičky sa lesknú novým náterom a z chodníka jemne sála teplo.
Úplným protikladom k tejto krásnej jarnej prírode sú ohyzdné , staré a škaredé paneláky. Stále rovnako opadaná omietka, steny s nevkusnými grafitami a celkový vzhľad vytvárajú obraz betónového väzenia.
Kameňom úrazu je rok 1973, keď sa rozhodlo o výstavbe nového sídliska .
A dnes, keď sledujem krásu prírody a ohavnosť panelákov, celá Petržalka mi príde ako jeden veľký oxymoron. Ten je definovaný ako básnický prívlastok spájajúci slová s odporujúcim významom.
Jar, ktorá kvitne, vonia, je pastvou pre oči a na druhej strane stále rovnaká radová výstavba vysokánskych , pre ľudí, ktorí ju vidia prvý raz až strašidelných budov.
Nuž, čo sa dá robiť. My , jej obyvatelia , sme si už pravdepodobne zvykli na tento škaredo reprezentujúci vzhľad nášho spoločného domova a vieme sa sústrediť na krásy, aj keď zahalené otrasným obalom.
Zuzana Uličná
